L'Etape Czech Republic 2024 – ročník, o ktorom budem rozprávať vnúčatám

Pretekám veľa, a tak som nečakal, že mi nejaké podujatie dokáže vyraziť dych, ako sa to stalo na pražskej L'Etape.

Tohtoročná L'Etape Czech Republic napísala už svoje štvrté pokračovanie. Ja som doteraz na štarte stál vždy, okrem premiérovej edície. Aj preto som už veľmi dobre vedel, ako sa dostať na pražský Strahov, kde je štart, cieľ a aj celé zázemie podujatia.

Už som nemusel rozmýšľať, ako naplánovať víkend, už som mal vyskúšané, že ideálne je prísť v piatok a zostať až do nedele rána, nech je na všetko čas a je pohoda. Treba si užiť aj Prahu, keď už tam človek cestuje stovky kilometrov. Z tejto príjemnej každoročnej rutiny ma však vytrhli udalosti, ktoré pre mňa boli nečakané, dojímavé a bez preháňania dychberúce. A nemyslím len to, ako som stúpal do kopca za spievajúcim Albertom Contadorom.

Všetko zlé je na niečo dobré

Aby sa mohli stať udalosti, ktoré budem spomínať, muselo prísť k súhre niekoľkých okolností. Najväčší zážitok z tohto ročníka si odnášam vďaka divákom, ktorých sú tu každý rok stovky až tisíce. Dokonca by som český L'Etape označil za najlepšie podujatie v tomto smere v našich končinách. Na žiadnom inom amatérskom podujatí si podobnú atmosféru nevybavujem.


Podpora divákov nebola v mojom prípade len anonymná. To, že na ceste boli namaľované nápisy s mojím menom, ktoré kričali aj diváci, nebola náhoda – tou sa to však celé pred rokom začalo. Kvôli minuloročným technickým problémom som ročník 2023 nedokončil, defekt zariadil, že som skončil v obci, ktorej meno som dovtedy nepoznal. Po hodinách čakania v Roztokoch u Křivoklátu sa ma ujali miestni „borci“ – ako to dopadlo, to vám prezradí minuloročný video report.

Od tohto momentu do cieľa som bol takpovediac ako na obláčiku, vysmiaty od ucha k uchu.

Zo zábavného stretnutia vzišlo kamarátstvo, aj keď len také rýchle a na diaľku. To však nebránilo tomu, aby sme ostali v kontakte a dali si vedieť, že sa vidíme aj v roku 2024. Chlapom som do správy napísal, že ich rád pri trati opäť uvidím, podľa okolností som bol ochotný aj pribrzdiť alebo až zastaviť a poďakovať sa za minuloročnú záchranu.


Čo sa však dialo v krátkom vydláždenom stúpaní v obci Roztoky u Křivoklátu, to by som nečakal ani vo sne. Na úpätí kopca ma na ceste čakali nápisy s mojím menom, nechýbal ani dodatok „MTBiker“ – a to najlepšie malo ešte len prísť. Moji minuloroční záchrancovia mali na sebe kostýmy, vďaka ktorým som si ich v dave ihneď všimol. To, že spoznali aj oni mňa, za to vďačím asi svojej výške.


Vďaka dojatiu, emóciám a adrenalínu som tento kopec vyletel ani neviem ako, nejaké watty mi asi ušetrila aj „mníška“, ktorá ma do kopca jemne tlačila. Kamarát v tomto kostýme mi pred rokom tvrdil, že má operované obe kolená, tak snáď bude po tomto šprinte OK. Spätne som šťastný aj za to, že mi napadlo zapnúť kameru a celé to zachytiť, na tieto momenty budem rád spomínať bez preháňania celý život. Od tohto momentu do cieľa som bol takpovediac ako na obláčiku, vysmiaty od ucha k uchu, a to aj napriek slušnému tempu a pretekaniu. Koho by zaujímala aj športová a pretekárska stránka pretekov, nasledujúce riadky prezradia viacej.

Nepotrebuješ watty, keď ide vlak

Na podujatiach L'Etape je dobré, že si účastník vyberie preferovanú dĺžku trasy a tiež je len na cyklistovi alebo cyklistke, či ide bojovať aj o konečné umiestnenie, alebo si ide užívať. Keďže ma už poznáte, správne tipujete, že ja som chcel aj pretekať. Tento ročník sa mi páčil aj po športovej stránke. Už som vedel, ako veľmi je náročná 130 km trasa, na ktorej sa výškové metre šplhajú k dvom tisícom, preto som si bol istý, že stanoviť si dobré tempo bude základ úspechu.

Po úvodných 8 km, ktoré poslúžili ako neutrálny presun za Prahu, sa začalo pretekať. Prvá väčšia selekcia prišla až v úvodných klasikárskych kopcoch. Ako pred rokom, najlepší mi utiekli v Podkozí, stačilo na to stúpanie dlhé len pár minút. Ja som však nechcel ísť vysoko cez 400 wattov, keďže sme za sebou mali len 20 km a do cieľa bolo ešte veľmi ďaleko. Náhoda však chcela, že čelo som opäť dobehol vďaka železničnému priecestiu, ktoré zastavilo celú kolónu. Tento vlak by mohol chodiť každý rok.

Spievajúci Contador

Dobrá pozícia mi vydržala len do stúpania smerom na Hudlice, kde sa začína kopec s tvrdým začiatkom. Kútikom oka som si sledoval watty, nad číslo 350 idem len v momente, keď ma predbieha sám veľký Alberto Contador. Samozrejme tancuje v pedáloch zo sedla, ako si ho pamätáme v jeho najväčšej sláve. Prekvapuje ma, že si k tomu ešte aj spieva. Nerozumiem mu, pesničku nespoznávam, ale aj tak som pobavený a chcem s ním vydržať čo najdlhšie.

Podarilo sa mi s ním preliezť aj horizont, ale to, čo robil v zjazde, som najprv nechápal. Sadol si na vrchnú rámovú rúrku ako za čias, keď to UCI tolerovala a takto šliapal dole kopcom. Bolo vidieť, že si podujatie a aj celý deň poriadne užíva.

V hlave som nemal plán s únikom, skôr sa to len tak samé stalo.

Netušil som, koľko pretekárov bolo v tomto momente pred nami, ja som pokračoval v slušnej skupine spolu s najlepšou ženou. Takto sme sa dostali až na „Roztoky Berg“. Keď spätne pozerám, že som tam mal 360 wattov, ani sa mi tomu nechce uveriť – vďaka emóciám som mal pocity ako v Z2. Nasledujúce stúpanie z Roztokov smerom na Leontýn ide v krásnom prostredí a rovnako aj ďalšie úzke asfaltky v lesoch a poliach.


Že sú všetci unavení, to vidím aj na wattoch, ktoré držia súperi v kopcoch: klesli sme na úroveň 300. Z „flow“ našej skupiny nás vytrhol až pád, ktorý sa musel stať pred nami, my už vidíme len jeho dozvuky. Z priekopy sa štverá cyklista, v tráve leží bicykel, kúsok ďalej stojí už neutrálna pomoc a neskôr vidíme prichádzať aj sanitku. Úzke, občas aj poriadne ostré zákruty v zjazdoch, ktoré sú miestami vlhké po prehánke, poriadne preveria techniku jazdcov.

Poďme si zamakať

Keby som nešpekuloval, so svojou skupinou by som pohodlne prišiel až pod finálny cieľový kopec, mňa však po jednom zo zjazdov – asi 20 km od cieľa – „vypľulo“ dopredu, a tak som sa rozhodol pritlačiť. V hlave som nemal plán s únikom, skôr sa to len tak samé stalo. Po pár minútach som to aj oľutoval, ale potešilo ma, že zo skupiny ku mne doskočilo asi 7 pretekárov, čo zvýšilo šance, že to vydržíme až do cieľa. Prvé kilometre sme sa snažili striedať v takzvanom kolotoči, čo aj fungovalo a pôvodná skupina sa vzďaľovala. Čísla mi v týchto kilometroch poskočili opäť na úroveň 350 wattov.


Netrvalo dlho a parťáci v úniku už nedokázali pravidelne striedať – tak sme sa ešte s jedným chalanom odtrhli. V Prahe pár kilometrov od cieľa sme nabrali aj odpadnutých jazdcov z čela, ale pod Strahov sa to ešte raz premiešalo. Dobehnutý jazdec za chvíľu odpadol a z našeho pôvodného úniku nás doskočil ešte jeden pretekár.

Vo finálnom stúpaní na Strahov som cítil aj ľahké kŕče, nedokázal som vytlačiť viac ako 350 wattov. Bol som ako na gume, chvíľu som od súputníkov aj odpadal, ale keď zasvietilo na Wahoo, že na vrchol to je len 200 metrov, prekonal som sa a vydržal som s lepšími vrchármi. Pred šprintom som ešte rýchlo rozdýchaval kopec, čo sa mi aj podarilo. Z trojice som si nastúpil ako prvý, pred nami bola už len posledná zákruta – asi 200 metrov do cieľa.


Vďaka vôli a adrenalínu som zo seba dostal posledných 1200 wattov, čo mi stačilo na to, aby ma už nikto nepredbehol. Vďaka dobre nastavenému tempu na začiatku pretekov a dvom neplánovaným útokom som sa dostal na celkové 30. miesto, čo v kategórii stačilo na 8. pozíciu. Na trati som strávil 3 hodiny a 40 minút, čo je o 15 minút viacej, ako mal víťaz. Ja som bol spokojný najmä s NP 300 wattov a len ako zaujímavosť spomeniem priemernú rýchlosť 35 km/h.

Pre mňa dokonalý deň

Ťažko budem hľadať chybičky krásy na L'Etape Czech Republic 2024, lebo nie sú podstatné v porovnaní s tým, čo som zažil v sobotu na cestách za Prahou. Mohlo byť viacej podávačov vody na bufetoch, aby sa ľahšie brali pekné cyklistické fľaše Škoda, prípadne by hneď po dojazde mohol byť na webe odkaz na live výsledky – ale to sú bežné veci, ktoré sa na podujatiach stávajú. Niečo sa podarí vylepšiť, iné sa pokazí, proste život.


Čo však dúfam, že zostane bez zmeny, je spolupráca organizátorov s obcami na trati, vďaka ktorej je divácka kulisa na úrovni ako na skutočnej Tour de France. Keď som rozmýšľal, ako je možné, že domáci tak ochotne na českej L'Etape povzbudzujú, dozvedel som sa, že tomu pomáha od organizátorov zabezpečené stravovanie a pitný režim. Potvrdené to nemám, len som to počul, ale bezplatné sudy piva by to všetko vysvetľovali.

Záznam z jazdy vrátane možnosti stiahnuť si súbor GPX je vo Výjazdoch.