Od základu: Elementárny servis cestného bicykla

Jazdenie na cestnom bicykli má aj svoju odvrátenú tvár. A tou je servis a starostlivosť oň.

Ruka hore, komu sa chce umývať bicykel? Veľa ich neuvidíme a niet sa čomu čudovať – veď jazdenie je omnoho zábavnejšie, než poskakovanie okolo bicykla s hadicou. No čo sa týka údržby stroja, má cestná cyklistika pred horskou mierne navrch. Nemusíme riešiť tlmenie, nemusíme riešiť vŕzgajúce čapy. No i tak sa treba o „žiletku“ starať a dnes si ukážeme základ.

Kdo maže, ten jede

Pohon je „najpohyblivejšia“ súčasť bicykla, a tak je samozrejmé, koľko pozornosti by sme mu mali venovať. Interval starostlivosti je rôzny – veľa závisí od typu maziva, ktoré používate, či podmienok, v ktorých jazdíte. No kvíliaca reťaz dáva jasne najavo, že tu bolo niečo zanedbané. Prvým krokom pri údržbe pohonu je odmastenie reťaze a ostatných súčastí. Čo sa samotnej reťaze týka, mne osobne sa v poslednej dobe osvedčila práčka od Park Toolu. Hlavnou výhodou je, že sa kefky dajú časom vymeniť.


V kombinácii s čistiacou kvapalinou vydrhne reťaz do leskla… no, kde sú tie časy, keď som toto robieval dvoma zloženými kefkami či handričkou článok po článku. Avšak reťaz má tendenciu sa veľmi rýchlo zašpiniť, ak sa dostatočne nevenujeme aj kazete, prevodníkom či takým kladkám v prehadzovačke (áno, aj tam sa ukladá bordel a čudovali by ste sa, koľko ho je). Na toto všetko existujú rôzne kefy, špecializované nástroje, ktoré čistenie dokážu zefektívniť.


Po presušení prichádza na rad mazanie. Ak používate klasický kvapkací olej/vosk, dôležité je kvapkať len zhora na články. Nikde inde nie je potrebný. Ja osobne volím mazanie do suchých podmienok, keďže sa mi dážď do cesty pripletie málokedy. V poslednej dobe však na popularite naberá aj voskovanie celej reťaze. Jedno je však nemenné – pri správnom mazaní reťaz na seba jednak neviaže toľko nečistôt a jednak vám to pri jazde ušetrí nejaký ten watt.


Vyťahaná reťaz takisto uberá na výkone, čo je však ďaleko horšie, výrazne opotrebováva ostatné súčasti pohonu. Na ceste našťastie nedostáva až tak „na prdel“ ako v teréne – menej špiny, menej vlhkosti, obvykle aj menšie kríženie. Jej opotrebenie zároveň výrazne ovplyvňuje aj štýl jazdy. Kadenční jazdci majú v tomto oproti silovým výhodu. No stále platí, že po cca 1 500 – 2 000 km ju treba pravidelne premeriavať mierkou na reťaz a včas vymeniť.


Rovnako tak treba venovať pozornosť lankám radenia, ak ešte nejazdíte elektriku. Ak ste nespadli a radenie zrazu začne „blbnúť“, odporúčam zvýšiť pozornosť – toto môžu byť prvé známky toho, že sa lanko onedlho pravdepodobne pretrhne. Respektíve, že už je príliš vyťahané. A tým pádom súce na výmenu. Ak už váš bicykel pri preradení bzučí, pozor si treba dávať už len na „šťavu“ v baterke.

Plášte – efektivita aj pohodlie

O výbere kolies a prislúchajúcich plášťov sme už niečo načrtli minule. No aj tie najdrahšie plášte budú „nanič“, ak nezvolíte správny tlak. Ten je výsledkom viacerých premenných – najviac do rovnice zasahujú duše vs. bezduše, stav vozovky a hmotnosť jazdca. Dá sa povedať, že vo všeobecnosti platí nasledovné: pri bezdušiach treba pri rovnakej hmotnosti jazdca voliť nižší tlak, než na dušiach.

Suchá a kvalitná vozovka znesie o niečo vyšší tlak, než nekvalitná a mokrá. A zároveň, ťažší jazdec by mal zvoliť o niečo vyšší tlak, než ľahší jazdec. Ak sa vám nechce laborovať a skúšať, dobrým východzím bodom je táto kalkulačka od SRAM-u alebo od SILCA.


Bezdušové plášte si vyžadujú o niečo viac starostlivosti, než klasické duše. Tmel v nich totiž nevydrží večne, a tak ho treba na pravidelnej báze dopĺňať. Odporúčaný interval a množstvo sa líši naprieč výrobcami, takže v tomto stačí nasledovať inštrukcie na obale. Okrem doplnenia sa z času na čas oplatí plášť vyzuť a vyčistiť zvyšky tmelu.


Zopár vecí však oba typy obutia spája. Tlak treba skontrolovať, prípadne upraviť pred každou jazdou. Nie každý bezdušák drží tlak dokonale. Najmä ak je už tmelu pomenej, majú niektoré plášte tendenciu „púšťať tlak“ pomerne rýchlo. Pri príliš nízkom tlaku v dušiach zas hrozí „precvaknutie“ o ráfik. Takisto treba sledovať opotrebovanie plášťov.

Je jasné, že plášte obvykle vydržia niekoľko tisícok kilometrov (napríklad ja s mojimi 68 kg som plášte nezjazdil ani po 8 000 km). No príliš časté defekty či poškodená kostra sú jasnými signálmi, že je čas na výmenu. Niektorí výrobcovia majú na plášťoch aj indikátory opotrebenia – napríklad pri Continentale sú to dve drobné jamky.

Pukanie a jeho časté príčiny

Počúvať popri jazdení rôzne praskavé zvuky vôbec nie je príjemné. Pukanie je najčastejšie spôsobené prienikom nečistôt do nejakej styčnej plochy. Čiže možnosti sú nasledovné:

• sedlovka v ráme,
• spoj sedlovky a lyžín sedla,
• samotné lyžiny sedla a spoj so škrupinou,
• nedotiahnutý výplet na kolesách,
• stredové zloženie,
• hlavové zloženie,
• spoj predstavec – krk vidlice,
• ak nejazdíte aero combo riadidiel a predstavca, pokojne aj spoj riadidlá – predstavec,
• oska pedálov.

Riešenie je, našťastie, pomerne jednoduché. Nájsť zdroj pukania, vyčistiť dané miesto, premazať ho vhodným mazivom (alebo karbónovou pastou) a utiahnuť na predpísaný moment. A potom už len veriť, že sa tam tak skoro nečistoty nedostanú.

Brzdy ako základ bezpečnosti

Brzdy si našu pozornosť zaslúžia snáď viac, než čokoľvek iné na bicykli. S vŕzgajúcou reťazou sa to dá (i keď s boľavými ušami) prežiť. Bez funkčných bŕzd je to už o niečo horšie. Začneme ráfikovými brzdami, keďže sú na údržbu ďaleko jednoduchšie. Stačí sledovať úroveň zbrúsenia brzdových špalíkov. Opäť, pomocníkom nám vedia byť drážky, ktoré na nich nájdeme.

Hoci z ráfika neubúda tak rýchlo ako z brzdnej zmesi špalíkov, aj tie si aspoň raz ročne zaslúžia pozornosť. Dôležité je aj správne našponovanie brzdového lanka. To platí aj pre mechanické kotúčové brzdy, i keď tie sú funkčne už bližšie hydraulickým kotúčovým brzdám.


Hydraulické kotúčové brzdy sú prevádzkovo už o niečo náročnejšie. Treba si dávať pozor na viacero vecí:

• Úroveň zbrúsenia kotúčov – každý výrobca na svoje kotúče gravíruje ich minimálnu prípustnú hrúbku. Pri jej dosiahnutí je nutné kotúč vymeniť.
• Úroveň zbrúsenia platničiek – platničky stačí kontrolovať „okometricky“, no ich blížiaci sa koniec životnosti dáva najavo aj dlhý chod páky. Postup výmeny platničiek aj kotúča si môžete zhliadnuť v podaní bimjeama.
• Zavzdušnenie bŕzd – opäť sa môže prejaviť (aj) dlhším chodom páky. Významnejší je však rapídny pokles brzdného účinku.
• Znečistenie brzdového systému – toto býva následok malých prešľapov pri servise. Kotúče sa všeobecne nekamarátia s mastnotou. Tým pádom si treba dávať veľký pozor pri odvzdušňovaní bŕzd, čistení pohonu, dopĺňaní tmelu do plášťov. A ideálne pri takýchto úkonoch použiť ochranu kotúčov.

Treba však povedať, že odvzdušnenie bŕzd je už trochu náročnejší úkon vyžadujúci špeciálne príslušenstvo. Ak si na to teda netrúfate, vždy je možnosť zvoliť servis.

Drobné poruchy sa môžu prihodiť aj na výjazde – tejto téme sa už bližšie venoval Cepo. V téme by sa dalo pokračovať aj drobnosťami, akými sú výmena omotávky či nastavenie radenia, avšak toto všetko už u nás bolo spracované. Množstvo zo spomínaných úkonov u nás nájdete aj vo forme videa, stačí „prelustrovať“ náš magazín.

Základné servisné úkony okolo bicykla sa určite oplatí ovládať. Jednak sa vám váš dvojkolesový miláčik odvďačí vyššou trvácnosťou komponentov a jednak ušetríte za servis.

Seriál „Od základu“

• Rozdiely v rámoch cestných bicyklov
• Aký materiál rámu je najvhodnejší?
• Ako si správne vybrať cestné kolesá a obutie
• Cestné kotúčové vs. ráfikové brzdy - výkon, praktickosť, dizajn
• Mechanické vs. elektronické radenie na cestnom bicykli - otázka vkusu?
• Gravel, cesta, treking - čo ponúkajú?
• Ako začať s cestnými nášľapnými pedálmi a čo sú ich silné stránky
• Ako prežiť v premávke?
• Akú výbavu si so sebou vziať na cestný výjazd?
• Elementárne kúsky oblečenia pre cestného cyklistu
• Krátke vs. dlhé trasy - stratégia, plánovanie, strava