Test: Orbea Terra M31ETEAM 1X – vyšperkovaný „štrkáč“

Model Orbea Terra som mal možnosť prvýkrát otestovať 5 rokov dozadu. Vtedy som však o elektronickom radení, gravel-specific sade a karbónových kolesách mohol akurát tak snívať.

O to zaujímavejšia bude pre mňa tohtoročná skúsenosť, keď nebudem musieť riešiť žiadne kompromisy a novú Terru si vychutnám v prémiovej MyO špecifikácii, ktorá okrem custom laku zahŕňa aj lepšie kolesá a lepšiu sedlovku oproti sériovke. Poznávacie znamenie: karbón strieda karbón a elektrika k tomu.


Pre úplnosť ešte uvediem, že bicykel sa ku mne dostal vo veľkosti L (napriek tomu, že mal prísť vo veľkosti M), takže som bol cca 3 cm za ideálnym intervalom vzrastu pre túto veľkosť. To som musel vykompenzovať odstránením podložiek pod predstavcom a posunutím ližín čo najviac dopredu, nakoľko M31-tka má sedlovku so „setbackom“ - ktorú mimochodom viete vymeniť vo webovom konfigurátore za sedlovku bez offsetu v prípade, že vám to vyhovuje viac. Snáď mi módna polícia MTBIKERa odpustí tieto dve faux-pas a pochopí, že komíny sa na testovačkách skrátka rezať nemôžu.

Prvý dojem - „echt gold“ leštenka od Španielov

Ako som už načrtol v úvode, Orbea Terra v špecifikácii M32ETEAM 1X rozhodne nie je základný model. Na urodzenejší pôvod vás ako prvý upozorní vzhľadný lesklý metalický lak so zlatistým nádychom, ktorý je kombinovaný s čiernymi decentnými nápismi naboku spodnej rámovky, ako aj čiernou plochou na vrchu hornej rámovej rúry, ktorý nesie nápis TERRA+++.

Metalický lak vynikne samozrejme najviac na slnku a na fotkách nebude nikdy vyzerať tak dobre ako naživo. Samostatnou kapitolou je pevná karbónová vidlica, ktorá bola vždy poznávacím znamením modelov Terra. V tomto konkrétnom prípade však farebne až tak nevybočuje (ako bývalo zvykom), ale pekne kontrastuje, nakoľko vidlica je čierna a sú po nej roztrúsené zlaté fliačky.


Vo farbe je lakovaný aj kryt úložného priestoru pod názvom LOCKR, ktorý je situovaný pod úchytmi košíka na fľašu na spodnej rámovej rúre.

Z hľadiska tvaru je nová Terra pomerne konzervatívna a nenájdete tu žiadne pokrútene rúrky ani asymetrické prvky. Estétov určite zaujme aj vnútrom vedená kabeláž, ktorá spod baranov vchádza popod okapotovaný predstavec do hlavového zloženia a ďalej sa už tratí v útrobách rámu. Čisté línie rámu nenarúšajú žiadne iné prvky, nakoľko sa tu nenachádza prešmykač ani teleskopka a zadný šalter je bezdrôtový.

K dokonalosti chýba iba jednodielne combo predstavca a riadidiel, na ktoré, žiaľ, asi nezvýšil rozpočet. Na ráme nájdete úchyty na blatníky a nosič - nadštandardný počet úchytov na tašky, bidóny a podobne tu však nečakajte. Sedlovú objímku nahradil elegantný zámok integrovaný v hornej rámovej rúrke.

Špecifikácia a hmotnosť - elektrifikovaný karbón

Hmotnosť bicykla vo veľkosti L bez pedálov, ktorý mal rám oblepený ochrannou fóliou, bola na závesnej váhe 8,98 kg, čo je veľmi slušná hodnota. Na takto nízkej hmotnosti má zásluhu najmä použitie viacerých komponentov z karbónu.


Okrem karbónového rámu, vidlice a sedlovky sa na biku nachádzajú karbónové kolesá vlastnej produkcie, ktoré si Orbea pletie pod značkou OQUO na nábojoch Zipp. Konkrétne ide o model RC25 TEAM, ktorý, ako iste tušíte, má vnútornú šírku ráfika 25 mm. Samozrejmosťou je možnosť prerábky na bezdušové použitie. Na to sú pripravené aj plášte Vittoria Terreno DRY v šírke 40 mm.


Priechodnosť plášťov je však ešte o niečo väčšia, a to 700x45 mm. Pohon je vyskladaný z 1 x 12-rýchlostnej elektronickej sady SRAM Rival XPLR eTap AXS. Hliníkové kľuky okupuje prevodník so 40 zubami a dvanásťkvaltová kazeta má rozsah 10-44 zubov. Predstavec so sedlovkou nesú logo OC, čo je opäť dcérska značka spoločnosti Orbea. Okrem talianskych plášťov na biku nájdete aj talianske sedlo Prologo Akero AGX STN v šírke 155 mm.

Plusy

• tuhý a pohodlný rám
• nízka hmotnosť
• ľahké kolesá s rýchlymi plášťami
• úložný priestor v ráme
• čistý a uhladený kokpit
• tichý chod

Mínusy

• otvor úložného priestoru je dosť úzky

Reálne postrehy z jazdy - „all you can eat“ bike

Po úvodných asfaltových presunoch do práce popri Priehrade mládeže som na prvý poriadny okruh zobral Terru na trasu Mojtín-Zliechov, kde nebola núdza ani o 18 % stúpania a výživný kamenistý zjazd. Celkom dosť ma prekvapilo, že 9-kilový gravel ide po rovnej asfaltke len o čosi horšie ako môj cesťák na 30 mm gumách. Pokiaľ som nemusel šliapať proti vetru, nebol absolútny problém švihať si to rýchlosťou nad 30 km/h.

Najviac ma bavilo jazdiť po štrkových cestách, kde tento gravel vyslovene exceloval.

Hlavný podiel na tom majú ľahké karbónové kolesá s vyššími ráfikmi, ako aj plášte Vittoria, ktoré majú stred behúňa prakticky hladký. Keď sa horizont mierne naklonil, bolo trochu poznať vyššiu hmotnosť aj odpor plášťov v porovnaní s endurance-cesťákom, ale stále to bolo pekné, svižné vozenie. Napriek tomu, že pôvodne som sa trochu obával, či bude rozsah prevodov stačiť, 440 % bohato stačilo aj na 18-percentnú stojku, aj na zjazdy do rýchlosti 55 km/h. Kým do rýchlosti 50 km/h sa to celkom dalo, nad 55 km/h už bola kadencia pomerne nepríjemná a kolená mi kmitali ako Forestovi Gumpovi v úvodnej scéne filmu.

Chápem však, že jazdci s horšou kondičkou by v strmších stúpaniach pravdepodobne ocenili aj o niečo ľahší prevod, zvlášť pokiaľ majú v nohách už nejaké tie desiatky kilometrov.


Druhá vec, čo ma veľmi príjemne prekvapila, bol komfort. Hoci bike prišiel s kolesami, ktoré neboli prerobené na bezduše, tak s tlakom okolo 4 barov nebol problém zozjazdovať aj kamenistú cestu a rozbité asfaltové zvážnice s plnou gráciou. Tu už by som z cesťáku narobil v rovnakej rýchlosti pravdepodobne slušné leporelo.


Na Terre ma osobne najviac bavilo jazdenie po štrkových cestách v okolí rieky Váh a vážskeho kanála, kde tento gravel vyslovene exceloval. Tu sa najviac prejavila kombinácia tuhého rámu a pohodlnej zadnej stavby, ktorá výborne filtrovala menšie nárazy od väčších okrúhlych kameňov a prejazdy vyschnutými kalužami.
Až som sa v duchu pristihol pri úvahách, ako by tomuto biku sedela vidlica RockShox Rudy s 3 centimetrami zdvihu, aby človek mohol ísť totálne bomby, čo mu nohy dovolia. Tu už karbónová vidlica narážala na svoje limity a dlane bez rukavíc dostávali zabrať.


Tretím pozitívnym prekvapením bola absencia klepania a iných pazvukov. Vďaka jednoprevodníku a káblom vedeným popod predstavec som si vychutnával miesto hrkotania iba svištanie plášťov. Jednoprevodníky s kazetou so širokým rozsahom sú podľa mňa aj v gravel segmente jednoznačne budúcnosťou.

Aby som však len nechválil, dovolím si skritizovať úložný priestor v ráme. Kým spracovanie je na top úrovni, praktická stránka veci trochu pokrivkávala. Po demontovaní „dekla“ za normálnych okolností nájdete v ráme 2 úložné vaky (jeden nylónový a druhý neoprénový), do ktorých viete nasúkať veci, ktoré by sa vám na výjazde mohli hodiť. Mne žiaľ prišiel bike do testu bez nich.

Výborný kompromis medzi svetom rýchlosti a schopnosti zvládnuť aj jazdu v menej náročnom teréne.

Úložný priestor nie je nijako ohraničený a siaha prakticky až po stredové zloženie, čiže ak vám niečo padne do rámu, budete to loviť otočením bicykla horeznačky, prípadne cez malý servisný kryt v oblasti stredu. Vzhľadom na menší priemer spodnej rámovej rúrky je aj otvor v ráme pomerne úzky, čo nie je veľmi praktické na časté používanie. CO2 bombičku, dušu alebo čabajskú klobásku tade síce prestrčíte, ale so širšími predmetmi to bude problematické.


Naopak, pochvalu musím udeliť konštruktérom, ktorí na spodnú rámovku nainštalovali ochranu proti odletujúcim kameňom - to nie je úplný štandard ani u niektorých horských bicyklov. Napríklad na takom biku Canyon Lux Trail by ste podobnú „fičúru“ hľadali márne.

K radeniu a brzdám sa asi veľa povedať nedá – kto raz vyskúšal komfort elektronického radenia, len ťažko bude hľadať cestu späť k mechanike. Hoci osobne mi viac sedí ergonómia pák Shimano, zvykli sme si na seba po dvoch týždňoch aj s pákami Rival. Výkon bŕzd bol na mojich 80 kg absolútne postačujúci a nezažil som situáciu, kedy by som brzdil očami, alebo špekuloval, že by to chcelo niečo viac.

Jediné, s čím mám problém, je zasa si zvyknúť na rozdielny spôsob radenia po presadnutí na svoj bike, ktorý má miesto SRAMu Shimano.

Komu bude tento model vyhovovať?

Tento odstavec už bude asi také to klasické otrepané klišé, ale ako človek, ktorý nie je zarytý gravel špecialista vnímam Orbeu Terra M31ETEAM ako výborný kompromis medzi svetom rýchlosti a schopnosti zvládnuť aj jazdu v menej náročnom teréne. Orbea Terra je dimenzovaná skôr na rýchlosť ako na dobrodružstvo, o čom svedčí aj absencia rôznych úchytov na vidlici a ráme.

V porovnaní s cestným endurance bicyklom nie je až tak pomalšia na asfalte a nemá problém poradiť si ani s poľnými cestami, rozbitými asfaltovými zvážnicami či lesnými spojkami. Samozrejme, na nejaké technickejšie jazdenie po trailoch a podobne to už nie je, nakoľko plášte majú minimálny vzor a nenájdete tu ani teleskopickú sedlovku.

Terra vám však dá veľmi slušnú dávku slobody a komfortu, aj keď sa rozhodnete zísť z hlavného ťahu. Vďaka nízkej hmotnosti vám pošetrí nohy v kopci a pokiaľ nie je vašou ambíciou mať čo najvyššie priemerky na výjazdoch, tak s týmto bikom si užijete určite veľa zábavy a zvládnete okruhy, ktoré by ste na čistokrvnom cestnom bicykli plánovali len ťažko.

MOC cena testovaného modelu je stanovená na 3999 € a kompletnú špecifikáciu nájdete na stránkach výrobcu na tomto odkaze.