Tip na výlet: Rimini - akurátne kopce a zábava nielen pre cyklistov

Oblasť Talianska, ktorá je ešte dostupná autom a okrem jazdenia ponúka aj iné vyžitie. A tento rok tu štartuje aj Tour de France 2024.

Cyklistom, čo radi spoznávajú a ochutnávajú aj nové destinácie, dávam do hľadáčika oblasť talianskeho mesta Rimini, kde sa dá toho zažiť až prekvapujúco veľa. Ešte minulý rok, pred mojou prvou návštevou v regióne Emilia-Romagna, som tieto končiny považoval len za destináciu pre vylihovania chtivých dovolenkárov, teraz to vidím už inak.


Domáci pochopili, že s klasickým cestovným ruchoch si už nevystačia a na moje potešenie svoju pozornosť zamerali na cyklistov. Že to myslia fakt vážne, vidieť aj na tom, že tu koncom júna štartuje Tour de France 2024, čo vyžaduje kopec úsilia a najmä peňazí. Ako to vyzerá, keď sa cykloturizmus stane prioritou, som si vyskúšal počas mojich dvoch návštev a toto sú moje odporúčania a postrehy.

TDF 2024

Asi článok nemôžem začať inak, ako informáciou o tohtoročnej Tour de France, netradične začína na pôde konkurenčného Gira. Ak by mal chuť našinec sa sem na Tour vybrať, v ideálnom prípade si objednával hotel už pred rokom, teraz to bude náročnejšie a najmä drahšie. Kedy a kde presne povedú prvé tri etapy, nie je problém nájsť, mne sa páči aj stránka, ktorú pri tejto príležitosti vytvorili domáci usporiadatelia.

Šoféri sú ohľaduplní. Tu je cyklista väčšinou aj turista, takže zdroj obživy.

Kto si pozrie úvodné video, tak v podstate uvidí všetky miesta, o ktorých budem ešte písať. Tému Tour môžem uzavrieť aj klebetou, hovorí sa, že agentúra, ktorá ho organizuje a vlastní práva aj na ďalšie svetové preteky, si brúsi zuby aj na Giro. Ako som informáciu dostal, tak posúvam ďalej, odo mňa nič neviete.

San Marino

Ďalšie informácie z tohto regiónu spomeniem v poradí, ako ma zaujali. Striedať môžem tipy na aktivity, miesta na návštevu a hodiť sa budú aj praktické odporúčania. Medzi top zážitky patrí jazda do republiky San Marino, čo je jeden z najmenších štátov na svete. Predpokladám, že za svoju existenciu vďačí daňovým benefitom, ktoré ponúka, ale cyklisti si pevnosť na kopci vychutnajú najmä pre malebné okolie.

Keďže sa San Marino nachádza na kopci, hore vedie dlhé, ale nie príliš strmé stúpanie. Od pobrežia sme vo vzdialenosti asi 40 km, preto starobylé centrum je ideálne na zastávku v polovici tréningu. A kto stihne návštevu pred Tour, má potom šancu spoznať v priamom prenose miesta, kadiaľ sám išiel, keďže profíci prechádzajú aj tadiaľto.

Vodiči lepší ako u nás

Keď niekam cestujem a viem, že tam budem jazdiť na cestnom bicykli, dopredu sa zaujímam, ako sa správajú k cyklistom miestni vodiči. Najviac tolerantné správanie som zažil na španielskej Malorke a Girone, Taliani sú viacej horkokrvní, ale aj tak je to o niekoľko levelov lepšie, ako u nás.


Netvrdím, že aj na rodnej hrudi sa veci nezlepšujú, ale v cyklistických krajinách, ako sú Španielsko a Taliansko, sú na nás viac zvyknutí, roky poznajú pravidlo 1,5 metra a cyklista je väčšinou aj turista, takže zdroj obživy. Preto aj v týchto končinách pôjde vodič za vami tak dlho, ako treba, opatrnejší treba byť len v okolí väčších miest a v nich.

Marco Pantani

Z tejto oblasti je aj legendárna a kontroverzná postava svetovej cyklistiky. Marco Pantani má v Cesenaticu múzeum a neďaleko odtiaľ je aj jeho dom, kde býval. Keď budete mať šťastie, stretnúť sa tu dá jeho matku alebo bývalého mechanika. Ako malá ochutnávka poslúži video, ktoré som tu natočil minulý rok.

Rimini, Bologna, Cesenatico…

Sú miesta, kde sa dá len bicyklovať, ale tu je kopec možností, ako sa vyžiť aj kultúrne. Ja som stihol navštíviť mesto Rimini, ktoré ma prekvapilo historickým centrom, mesto Bologna navštívim snáď nabudúce. Krásne bolo aj múzeum lodí v mestečku Cesenatico, hore spomínané video som natáčal aj v tomto múzeu, ktorého súčasťou sú aj historické lode vo vonkajšom prístave.

Mangiare

Slovo „mangiare” znamená jesť, možno je presnejší preklad žrať, každopádne pri zmienke o Taliansku sa tejto téme nechceme vyhnúť. Prímorská kuchyňa a typické talianske pochutiny rozoberať špeciálne nemusím, kto by chcel byť ubytovaný priamo v hoteli, ktorý je nielen cyklistický, ale aj gastro, odporúčam mestečko Catholica.

Dobrá správa je, že okolité kopce sú náročné, ale nie brutálne.

Majiteľ Antonio vás môže na želanie odviesť na ochutnávku vín, moderné vinárstvo s jeho okolím vyzerá, ako keby sa človek ocitol niekde v Kalifornii. V pamäti mi utkvela aj reštaurácia, ktorá má vlastné olivové háje, špecializuje sa na cyklistov, ktorí sem počas výjazdov môžu zavítať. Jedlo a káva je vždy dobrý dôvod na cestu do Talianska.

Pohodlná cesta

Ak nemusím, nelietam, a preto necelých 1 000 km do finálnej destinácie Cesenatico a Cattolica som absolvoval autom. Vyzerá to ako veľká porcia kilometrov, ale 95 % cesty je po rakúskych a talianskych diaľniciach, takže pri predpisových rýchlostiach to trvá necelých 10 hodín. Koľko stojí diaľničná známka u susedov, sa dá ľahko zistiť, poplatky za talianske diaľnice sa vyberajú na mýtnych bránach a jedna cesta stojí asi 40 €.

Gran Fondo a výstava IBF

Minulý rok som sa v týchto miestach ocitol aj kvôli výstave Italian Bike Festival, z ktorej som bol príjemne prekvapený. Nebola ukrutne veľká a najmä bola o známych značkách a nielen o ázijských „no name” dodávateľoch. Tento rok som mal ako zlatý klinec výjazdu Gran Fondo Squali, ktoré ma prekvapilo domácou atmosférou, na štarte boli takmer len talianski cyklisti a cyklistky, video report sme priniesli nedávno.


Podujatí s prívlastkom GF je tu počas roka hneď niekoľko. Dobrá správa je, že okolité kopce sú náročné, ale nie brutálne. Nie sú to Alpy alebo Pyreneje, ale skôr niečo podobné, ako som zažil v Girone alebo na Malorke. Zelené okolie a hákové stúpania s priemerom okolo 6 %.

Keď je cyklista v hľadáčiku

Našinec si nemusí vedieť predstaviť, čo to znamená, keď sa povie, že turistický ruch sa sústredí na cyklistov. V tomto regióne sa to prejavuje tak, že okrem spomínaných podujatí, múzea a výstavy, kopec hotelov dnes ponúka vlastné požičovne bicyklov a kto by sem cestoval autom a vezie si vlastný, cyklo miestnosti so servisným zázemím môže využiť na bezpečné odloženie. Je to príjemná zmena, keď sa na recepcii nemusíte báť priznať, že sa chcete ubytovať s bicyklom, ale naopak, ako darček vás na posteli čaká cyklistická fľaša.


Veľkou pomocou sú aj spracované a verejne dostupné trasy pre cyklistov, dnes nie je nič zvláštne, keď si viete dopredu stiahnuť GPX trasy. V tomto regióne dominuje cestná a už aj gravel cyklistika, ktorú ale ešte nemám vyskúšanú na svojej koži. Do pozornosti dávam miestne organizácie Terrabici a Via Romagna, ktoré poskytujú takýto typ informácií.

Tento trend sa mi páči

Musím sa priznať, že trend, keď sa cestovný ruch zameriava na cyklistov, si veľmi užívam, určite sme zaujímavou príležitosťou, ako nakopnúť, obnoviť alebo preorientovať lokálny turizmus. Región Emilia-Romagna to chytil za pačesy, verím, že od Tour de France 2024 si veľa sľubujú a miestne pomery sa budú pre nás vozenia chtivých ešte zlepšovať.


V tomto momente by som im poradil, aby sa zamerali aj na kvalitu ciest, tá je niekedy horšia, ako u nás, ale to je v porovnaní s tým, čo ponúkajú, len kozmetika. V článku spomínané možnosti, destinácie a zaujímavosti budú len zlomkom toho, čo sa tu nachádza. Ja som tu strávil spolu len 6 dní jazdenia, takže určite je stále čo objavovať.