Tip na výlet: A okolo Ľevoči, tam še pedal toči

Okrem chytľavých ľudoviek dokáže východné Slovensko očariť aj svojou prírodou. A to ani netreba zbierať kvantá kilometrov a výškových metrov...

Výjazdy v okolí Levoče a Spišského Podhradia sa u mňa za posledné roky začínajú stávať pomaly pravidlom. A dobre mi tak, lebo je tu naozaj krásne. Okrem tých dlhších, ako bola jazda okolo Spiša alebo Gemera v rámci série Okolo slovenských regiónov, to vždy chcelo aj niečo na rozjazd. Práve týmto krátkym, ani nie 60-kilometrovým okruhom, som si už druhýkrát rozohrial nohy. A veruže to malo riadnu atmosféru.

Bicykel som však do kufra kvôli predpovediam ukladal s malou dušičkou...

Parametre trasy

• Dĺžka: 56 km
• Prevýšenie: 1097 m
• Náročnosť: stredná
• Určenie: cestný bicykel
• Mapa/GPX: sekcia Výjazdy

„Slyšte, slyšte! Prichádza náčelník Mokrá prdel!“

Začiatok minuloročného júna sa, najmä na východnom Slovensku, niesol v znamení súvislých dažďov. Daný víkend sľuboval množstvo akcie – v sobotu ráno výjazd na Spiši, potom sa presunúť do Popradu, poobede festival LAJF na Sliezskom dome, v nedeľu Sliezsky kráľ a v pondelok snáď nejaký výjazd v Tatrách.

Bicykel som však do kufra kvôli predpovediam ukladal s malou dušičkou. A keď som v sobotu ráno na mieste pozrel von oknom, „naslizlá“ cesta nálade tiež nepridala. Ale keď musíš, tak musíš.


Hneď na ráno si „buchnem“ tempo v krátkom brdku nad Jablonovom s poetickým názvom Hurka a pokračujem jemne zvlneným terénom smer Spišský Hrhov. Hoci mám po chvíľke od cesty mokrý zadok, behom niekoľkých kilometrov cesta zrazu vyschne. Vlhkosť od cesty pre istotu strieda vlhkosť vo vzduchu, no na príjemnú, chladivú hmlu môžem zabudnúť – už zrána je dusno a s termom pod dresom sa začínam solídne variť. Takto sa veziem sériou krátkych kopčekov a pokračujem tiahlym miernym stúpaním za Spišským Hrhovom.

Život v oblakoch

Akonáhle však odbočujem na smer Uloža, po prekonaní najstrmšieho úseku za prvou serpentínou vychádzam z nízkej oblačnosti. Pred dvoma rokmi tu položili nový asfalt, takže aj keď tadiaľto v zjazde „poletíte“, môžete sa tešiť na koberček hebký ako detská „prdelka". Vyparujúca sa vlhkosť dodáva prostrediu nádych niektorých etáp z minuloročného Giro d’Italia a časom už ani neviem, ktorým smerom skôr fotiť. Aspoň mám výhovorku, aby som mohol postáť a pooddychovať.


Cez dedinu prichádzam na vrchol prvého stúpania (5,8 km @ 6,5 %) - Krúžok. V zime tu kraľujú bežky, kto by mal záujem, tému máme pekne spracovanú na MTHIKERi. Ja sa miesto bežkovania opatrne púšťam do zjazdu a pokračujem údolím cez dediny Vyšné a Nižné Repaše. V týchto miestach sa na chvíľu napájam na Spišskú cyklomagistrálu, ktorú som pre zmenu absolvoval tento rok.

Zelená upokojuje, ticho dupľom

Významným plusom tohto okruhu je naozaj minimálna premávka. Za Repašmi prichádzam do pomerne „opustených“ končín. Víta ma tu o niečo horší asfalt, no užívam si zvuky prírody a množstvo upokojujúcej zelene. Cesta sa tu kľukatí lesom a pred obcou Oľšavica začína jemnučko naberať sklon.


Oproti Krúžku je však stúpanie na Brutovce omnoho jednoduchšie (4,8 km @ 2,9 %). Už pri výjazde z Oľšavice je po ľavej ruke vidno hrebeň, na ktorý sa treba „vyšplhať“. No a čo môže byť pri tomto „šplhaní“ lepšie, než si užívať okolité výhľady?

...na to, aby si človek užil krásy prírody a Slovenska, netreba vždy epické viac ako 100-kilometrové výjazdy.

Po tom, čo sa cesta láme, prichádza druhý zjazd. Pohľad na východ hovorí jasnou rečou, opäť si užijem hmlu a pravdepodobne aj vlhkú cestu. A tak aj bolo. Cesta tu však nie je zradná, vrchná časť klesá len pozvoľne a ak sa nechcete spúšťať rýchlosťou sviatočného šoféra, treba tu obetovať jeden-dva watty. Dve serpentíny a dlhá rovinka ideálna na „supertuck“ sú však pre mňa konečne to pravé orechové. Keď sa k tomu pridá ešte aj „magické“ prostredie...

Finále dýchajúce históriou

Akonáhle brzdím na križovatke v tvare T a mierim do cieľa, stavia sa mi do cesty posledné stúpanie. Paršivá je kopec, z ktorého za normálnych okolností veľmi pekne vidno Tatry, o čo som ja tentoraz prišiel. Čomu však zostala verná, je nádherne vyrovnaný sklon (5,3 km @ 4,8 %), ktorý narušili len moje skratky vnútrajškom serpentín.


Na čo som sa však tešil suverénne najviac, bol zjazd do Bijacoviec. Okrem Krúžku dostala totiž nový povrch aj Paršivá a bolo veru načase. Pre ilustráciu, aký povrch tam prevládal pred opravou – svoj „osobák“ som si na tých takmer šiestich kilometroch pri tomto výjazde vylepšil o tri a pol minúty, aj keď som to v zjazde kvôli vlhkej ceste nijako „nehrotil“. Z Bijacoviec pokračujem do Spišského Podhradia popod Spišský hrad. Asi nemusím nikomu zbytočne rozprávať, ako veľmi sa jeho návšteva oplatí, či už pre históriu, alebo pre výhľad z jeho najvyššej veže. No a fotky... tentoraz skôr ilustračné, spred dvoch rokov, lebo sú krajšie.


Tieto krátke výjazdy mi vždy pripomenú, že na to, aby si človek užil krásy prírody a Slovenska, netreba vždy epické viac ako 100-kilometrové výjazdy. Stačí aj takáto „easy“ dvojhodinovka.

O „epickosť“ výjazdu sa teraz postaralo skôr počasie. No táto trasa vyznie nádherne aj počas zlatej hodinky a jasného počasia – ako dôkaz poslúži môj výjazd spred dvoch rokov po takmer identickej trase. A čo dodať na záver? Už teraz sa teším, ako si to „struhnem“ v protismere.