No tak dnes som si konečne poriadne sadol na bajk, že si prejdem jednu 43 km trasu. Bolo teplé počasíčko tak som neváhal ani chvíľku, ešte na poslednú chvíľu som rozmýšľal či si vezmem
prilbu alebo nie. Nakoniec som si ju zobral (ako dobre). Išiel som na
sedlo lúčky čo je vzdialené asi 10 km od môjho domu a odtiaľ som šiel zjazd do dediny Peťovka, zjazd bol široký asi 2m a hádajte čo sa stalo? No, ehm,
pred jednou krásnou zákrutou mi oči vyskočili a
brzdy nestačili brzdiť, nestihol som sa ani spamätať a búúm, trafil som sa čelne s motorkárom ktorý si to dobre pádil hore, no po chvíľi som sa zdvihol a začal rátať škody, jak na tele tak na bajku, našťastie na tele okrem odrenín a pravdepodobne prasknutej kostičke v zápästí, ktoré ma bolí dosť nepríjemne si to odniesol môj dual control a lak na kostre
len dúfam že to dám do niekoľkých dní doporiadku. Prehodil som s motorkárom pár slov, pozreli sme či je všetko v poriadku a pomohol som mu ešte aj zdvihnúť jeho crossu
, to mám ale dobré srdce, že? No a potom ma čakalo ešte neuveriteľných 25 km s posraným bikom, dúfajúc, že nemám nijaké vnútorné zranenie. Od dnešného dňa zjazdy budem jazdiť s maximálnou opatrnosťou a prilbu si budem brávať aj keď mi zavadzá. Aj tak si myslím, že som mal dnes poriadnu dávku šťastia, že sa to pre mňa skončilo prakticky tak dobre, neviete si predstaviť aký som mal pocit, keď už som vedel, že naša zrážka je nevyhnutná, úplne som v ten moment rezignoval na život