Bikovanie v zime: 2. časť - Oblečenie ako základ

Ak by som mal začať od najdôležitejšej veci, ktorá sa týka jazdy v zime/nečase, tak minulý prvý diel (zimný bike setup) by bola asi chyba. Jazdiť sa dá s trochou nadhľadu aj na „ukrajine“, ale práve vhodne zvolené oblečenie je často ten kľúčový faktor, ktorý rozhodne o tom, či vás to bude baviť alebo nie. Práve znalosť tejto problematiky odlišuje zimných jazdcov od bláznov, ktorí idú dobrovoľne vonku klepať kosu .

Tak ako sa postupne vyvíjali biky, vyvíja sa aj oblečenie. Aby si človek všimol ten pokrok, nemusí ani jazdiť 30 rokov. Aj za kratší čas sa dajú postrehnúť poriadne zmeny v materiáloch a strihoch. To najviac pozorujem aj u seba, keď vytiahnem nejakú staršiu vec zo svojej garderóby a porovnám ju s tým, čo jazdím teraz . Či sa tieto zmeny oplatia a čo sa mi osvedčilo by som rád rozobral v ďalších riadkoch. Opäť dodávam, že všetko sú moje osobné postrehy a taktiež viem, že som neobjavil Ameriku. Mnohí budú mať určite odlišné názory a skúsenosti a preto je diskusia opäť otvorená .

Osobne sa považujem za skutočne celoročného jazdca v našich domácich podmienkach. Takže podľa toho som si postupne zháňal informácie a zaujímal sa o veci pre svoj šatník s vedomím, že extrémy ponechám Kopkovi a jeho Aljašským dobrodružstvám . Takže poďme pekne od základov.

Chlad útočí odspodu

V mojom prípade sú to práve nohy, ktoré ma vždy najviac v zime limitujú a posielajú domov. Dlhé roky som jazdil s neoprénovými návlekmi (asi ako každý) ale pred 2 rokmi už ma to prestalo baviť a investoval som do zimných tretier. A veru oplatilo sa. Nech bude totiž návlek akokoľvek hrubý a premakaný, vždy bude zima útočiť zdola, cez kufre. Práve to je slabina všetkých klasických tretier a oceľové kufre pekne vyvedú chlad až dovnútra. Ešte predtým som skúšal vsunúť pod vložku napr. aj alobal a pod., ale nič nepomáhalo. Hrubšia vložka zase zmenší miesto v topánke, čo je tiež nanič. Navyše dobré zimné tretry sú robené tak, že pri ich navrhovaní sa ráta aj s hrubšou ponožkou a je tomu prispôsobené vnútro.


Veľkou výhodou je aj doslova 100% odolnosť proti vode a špine. Kto už skočil s klasickou tretrou v zime do vody alebo blata, určite vie o čom hovorím . V tomto prípade žiadne mokro v topánke alebo blato pod návlekom. Nehovoriac o tom, že sa v nich vďaka mäkšej podrážke ďaleko lepšie kráča, čo v zime a snehu tiež nie je na zahodenie. Mne ešte vyhovuje aj ich „jednoduchosť“. Ak človek príde z práce a chce ísť rýchlo von, tak ich stačí iba „našuchnúť“ a ide sa. Ich využiteľnosť je naozaj široká, osobne ich používam aj počas neskoršej jesene a zabrať dostanú aj na jar, takže ak jazdíte často určite ich kúpu neoľutujete. Po výjazde ich iba vystriekam hadicou a je vybavené...

Ako Spiderman

Ďalšia na rade je ako inak dobrá bunda. Nechcem hovoriť, aby ste si kúpili to alebo to, skôr nejaké veci na ktoré si dať pozor pri výbere. Základom je teda strih. Dobrá bunda musí sedieť pri jazde na biku a nie keď človek len tak stojí pred zrkadlom. Vtedy vám ideálna bunda môže pripadať vpredu krátka, ale všetko sa zmení, keď sa usadíte do jazdeckej polohy a vpredu vám následne nezavadzia prebytočný materiál. Osobne preferujem jednoznačne strih pekne na telo. Dôvodov je hneď niekoľko. V prvom rade rád jazdím naľahko (bez batohu) a potrebné veci si dávam do zadným vreciek na bunde. Ak je strih voľnejší, tak s naplnenými vreckami bunda padá pod zadok a mám pocit akoby mi všetko odtiaľ šlo vyskočiť. Navyše sa bunda potom zachytáva pri technickej jazde o sedlo. Takto mi teda stačí len dobre zvolené spodné triko(bez dresu ako medzivrstvy kvôli vreckám) a všetky veci natlačím do bundy, kde sú hneď pekne poruke. Výhodou tesnejšieho strihu je aj fakt, že človek toľko „nevlaje“ vo vetre, ktorý samozrejme odoberá teplo od tela. Na druhej strane chápem, že nie každý chce vyzerať na biku ako Spiderman takže 100 ľudí, 100 chutí.

Osobne si myslím že najväčšou slabinou cyklistu je krk, ktorý je vystavený slušnému náporu vetra z každej strany. Mám vyskúšané, že ak mám dobre ochránený krk, vydržím skutočne veľkú nepriazeň počasia úplne bez následkov. Pák krát sa mi stalo, že som tento fakt podcenil, prefúklo ma a prišli na radu sople . Paradoxne nie všetky bundy majú golier riešený tak, že je akurát vysoký (zakrýva celý krk) a akurát tesný. Ideálne ak pod zapnutý golier zmestím ešte klasickú šatku (buffku) bez toho, aby ma v predklone niečo tlačilo na ohryzok.


Ľahko rozopínateľný zips - pre niekoho možno maličkosť, ale nič nepoteší viac ako zasekávajúci sa zips pri snahe o jeho povolenie pri súčasnom funení do kopca . Všetko musí ísť ľahko jednou rukou - problém občas robia napr. vode-odolné zipsy, prípadne nešikovne spravená podšívka. Táto maličkosť je celkom kľúčová, pretože pri správne zvolenom oblečení mi stačí iba manipulovať so zipsom podľa toho či práve stúpam, klesám a pod – teda žiadne vyzliekanie a prezliekanie počas jazdy .


Celkom užitočnou vychytávkou je taktiež ochrana zadku – nemyslím špeciálne dlhý strih bundy, ale skôr taký vysúvací zadný diel, ktorý sa v prípade, že ho nie je treba, dá zasunúť späť pod spodný okraj bundy. Je to výborná vec nielen proti špliechajúcej vode a blatu, ale taktiež sa tým celkom dobre reguluje teplo. Ak je teplejšie (napr. v kopci) tak je zadok pekne na vzduchu a do zjazdu, prípadne ak je chladnejšie alebo fúka, stačí len vytiahnuť látku spod bundy a ide sa ďalej bez nepríjemného pocitu chladu.


Vzhľadom na môj štýl jazdenia a vyššie uvedené požiadavky je pre mňa materiálom číslo jedna elastický Windstopper (konkrétne verzia X-lite plus, ktorá je použitá na mojej bunde a nohaviciach). Samozrejme sú aj iné názvy pre podobný druh materiálu (nielen od firmy Gore), záleží od výrobcu. Je totiž výborne priedušný, elastický, 100% odolný voči vetru a čiastočne aj proti vode (mrholenie a slabý dážď úplne s prehľadom aj vďaka špeciálne pogumovanej vonkajšej vrstve, ktorú mám na mojom sete).


Aby som to trochu zhrnul... pre mňa je ideálna zimná bunda taká, v ktorej sa cítim, akoby som mal na sebe dres. V nedávnej dobe sa za týmto účelom vyvinul v podstate nový segment s trochu zavádzajúcim  názvom „rain jersay“, pod ktorým tieto produkty môžete nájsť – postupne tento druh dopĺňajú do svojho portfólia všetky väčšie značky a myslím, že to zďaleka nie je len marketingový trik na ťahanie peňazí (ako sú vraj 29 biky .

Nohavice

Samozrejme úplným základom, ktorým nikto nič nepokazí sú klasické dlhé „čapáky“ bez vložky, ktoré sa natiahnu na letné kraťasy. Je to asi najlacnejšie riešenie, ktoré som vozil poriadne dlho a prežil som . Čo mi však postupom času vadilo čoraz viac je fakt, že mám na sebe dvoje trakov a celkovo sa v tom cítim až moc naprataný. Taktiež pri stúpaní a rozopnutí zipsu na bunde vzduch nemá až taký prístup k telu a v oblasti brucha a podbrušia mi bývalo moc teplo. Naopak, keď zafúkalo tak aj cez dvojitú látku si vzduch našiel cestu ku kolenám a chúlostivým partiám. Už dávno by som šiel do poriadnych zimných nohavíc s vložkou keby mi nejaké sedeli. Dokážem síce postojačky vymeniť skoro každú žiarovku, ale kúpiť si pre mňa dokonalé zimné nohavice s vložkou bol nemožný úkon. Ani najväčšie veľkosti mi neboli totiž dostatočne dlhé a ak sa to už dalo zniesť, tak mi boli voľné cez zadok. Chalani u nás v obchode už museli mať zo mňa poriadnu zábavu, keď som stále dokola skúšal rôzne verzie nohavíc a nič z toho . Nakoniec som pochopil, že na to musím ísť inak. Vybral som si nohavice ktoré mi dokonale sedeli cez zadok a stehná aj keď boli trochu krátke. Zo starých návlekov na ruky som si následne vyrobil také mini návleky pomocou ktorých si gate predlžujem na potrebnú veľkosť.


Dokonca mi to príde lepšie ako originál riešenie, pretože sa dajú skutočne poriadne vysunúť a prekryjú tak ideálne zimné tretry alebo návleky, takže mi tam nejde blato, voda alebo sneh. Možno tento tip tiež pomôže niekomu z vás, komu žiadne dlhé nohavice nesedia .
Ak som vyššie písal o ideálnom strihu bundy, tak dobré nohavice by tento strih mali dopĺňať. To znamená s neprefúkavou časťou pokračovať odtiaľ, kde končí bunda až po kolená. Niekomu možno stačí iba neprefúkavý materiál na kolenách, ale mne sa veľmi osvedčilo, ak je tak spravený celý predok vrátane stehien (samozrejme bavím sa o teplotách cca pod 6°C). Ak je mokro a voda fŕka od kolies alebo ak začne pršať, tak vďaka membráne trvá oveľa dlhšie než vlhko prejde až na kožu a o studenom vetre ani nehovorím – nemá totiž žiadnu šancu.


V zadnej časti stačí klasický elastický fleece, aby nohavice dobre sedeli a prispôsobili sa pohybom. S odstupom času môžem povedať, že rozdiel oproti verzii s dvoma nohavicami je citeľný. Lepšie sa reguluje teplota v stúpaní (žiadne zbytočné 3 vrstvy) a studený vietor v zjazde aj tak nemá šancu. Taktiež sa na tom ďaleko lepšie sedí, keďže vložka je presne tam, kde má byť a nič ju neprekrýva alebo nezdvojuje. No a z materiálu je mojím favoritom elastický Windstopper s jemným fleecom (vďaka fleecu netreba žiadne spodky), ktorý samozrejme nie je taký elastický ako Lycra, ale umožní slušný rozsah pohybu pri zachovaní maximálnej ochrany pred vonkajšími vplyvmi. A schne skutočne neuveriteľne rýchlo – dokonca po vytiahnutí z práčky je za chvíľu skoro suchý, takže nohavice a aj bunda sa dajú „točiť“ každý deň ak je treba. Dobré zimné gate bývajú vždy tvorené veľkým množstvom rôznych panelov a s predtvarovanými kolenami.


Cieľom toho celého je opäť ochrana na dôležitých miestach bez pocitu, že som v tom natlačený ako jaternica .

Ach tie ruky

Niektorý z vás si v zime vystačia s jedným párom ľahkých vetruodolných rukavíc. Žiaľ ja ku nim nepatrím a nepodarilo sa mi nájsť pre moje ruky univerzálne riešenie. Postupom času som sa prepracoval k 3 párom, ktoré používam podľa situácie, plus jedny zatepľovacie, ktoré strčím dovnútra ak je fakt zle .


Úplne ľahké jesenné/jarné rukavice s neprefúkavým chrbtom, mierne zateplené rukavice s Windstoperrom a nakoniec ak je okolo nuly a nižšie tak rukavice s Primaloftom (izolačný materiál), ktorý dokáže teplo pekne zachytiť (na druhej strane zase toľko nedýcha). Dobré rukavice na bike sú zateplené skôr zvonku a na dlani je materiálu trochu menej, aby neutrpel cit pri ovládaní. Čo je podľa mňa celkom dôležité, tak je dĺžka návleku. Čím dlhší, tým lepšie - pekne sa prekryje s bundou a chráni pred vniknutím studeného vzduchu. Pre jedincov s extra dlhými rukami, ako som aj ja detail skutočne dôležitý, pretože nič nepoteší viac ako medzera medzi bundou a rukavicou .

Reflexné prvky

No a samozrejme je fajn ak obsahujú reflexné prvky, ktoré sa hodia najmä ak večer ukazujete na ceste, že chcete odbočovať... Ono reflexné prvky celkovo na zimných „handrách“ a tretrách sú vždy vítane .

To najcennejšie na záver

Samozrejme mám na mysli náš „kokos“ alebo aj hlavu. Ako iste viete cez krk a hlavu uniká najväčšie množstvo tepla. Ak nie je veľká zima, potom najlepšiu službu spraví klasická buffka. Ak je kosa alebo poriadne fúka, tak sa mi super osvedčilo menšie „kombo“. Ako základ už spomínaná buffka, ktorú ale nijako neskladám a len do nej strčím celú hlavu - zvyšok mi voľne pokračuje na krk a zátylok. Následne na to nasadím nejakú čapicu, najlepšie ak je trochu anatomicky vykrojená na uši.


Takže uši a líca sú pekne chránené, tak isto aj krk z každej strany. Podľa podmienok si šatku môžem zdvihnúť vyššie, aby zakryla aj bradu atď. Samozrejme niekomu môže viac vyhovovať klasická kukla, ale mne osobne toto príde ako najviac prispôsobiteľné riešenie a v prípade, že sa oteplí aj ľahko demontovateľné . A hlavne v tom stále dobre počujem, čo sa o čiapkach s membránou na ušiach moc povedať nedá...

Veľmi dôležité je aj správne zvolené spodné tričko (samozrejme základom je, aby bolo „funkčné) ale o tom a aj o tom ako to všetko kombinovať zase niekedy nabudúce - na dnes už je to myslím dosť dlhé . Veci. ktoré spomínam v článku sa mne osobne osvedčili pre športovú jazdu pri zimných teplotách okolo nuly (plus/mínu 6 stupňov) a vetre – teda podmienky, ktoré sú u nás asi najčastejšie. Nie som fanúšikom dlhého postávania, takže ak by som jazdil trochu viac na „kochanie“, prípadne viac smerom z kopca, určite by sa hodili nejaké iné úpravy a materiály - ale to je opäť na dlhšiu debatu . Ešte by sa hodilo dodať, že za všetky kúsky ktoré mám na sebe a ktoré vidíte som dal svoje vlastné peniaze, pretože sa mi páčili a sedeli na môj typ postavy (tu asi najviac platí - skúšať a skúšať). Nechcem, aby ste nadobudli dojem, že všetky staršie veci sú už zlé alebo ich treba hneď vymeniť inak to nebude to pravé. Keď sa chce, ide to aj v iných kombináciách materiálov, ktoré sa pohybujú v rôznych cenových hladinách. Každopádne ak veľa jazdíte, tak investícia do dobrého zimného oblečenia sa vždy vyplatí a rozdiel v kvalite je cítiť...

Záver

Fotky v článku berte trochu s rezervou lebo všetky sú robené mobilom niekde na výjazde - zrkadlovka sa mi do tak tesnej bundy už nezmestí . Seriál bude samozrejme pokračovať, ale témy týchto článkov ma napadajú, ako sa hovorí za jazdy, takže ak máte niečo, čo by vás zaujímalo do budúcna, tak mi napíšte súkromnú správu – námety sú vítané. No a diskusia je taktiež otvorená .